O projekte

Extrémy počasia vo forme vĺn letných horúčav, dlhotrvajúceho sucha, či práve naopak zvýšeného počtu prívalových dažďoch, veterných smrští a iných extrémnych javov, nás nútia pripustiť, že negatívne dopady zmeny klímy sa už začali prejavovať v celej sile, pričom sa tieto dopady a ich dôsledky budú ešte znásobovať. Leto 2018 v Bratislave bolo poznačené dvoma vlnami horúčav, pričom prvá vlna bola s počtom 21 extrémne horúcich dní po sebe rekordná.
Takáto situácia nenastala od začiatku meraní v roku 1871. Dva krát zasiahli naše mesto výdatné zrážky, ktoré zanechali viacero lokalít zaplavených, odstavili dopravu a spôsobili aj ďalšie obmedzenia. Dôsledky zmeny klímy sa podľa viacerých scenárov budú prejavovať stále výraznejšie a to osobitne v sídelnom prostredí. Zmena klímy pred nás teda stavia výzvy, na ktoré je potrebné urgentne reagovať.

Na Slovensku žije na sídliskách, ktoré boli budované od polovice päťdesiatich rokov 20. storočia takmer jedna tretina obyvateľov Aj keď sa panelové sídliská líšia v závislosti nielen od rokov, kedy boli vybudované, ako aj samotnej lokality, všetky sa vyznačujú vysokou mierou zastavanosti, zväčša vysokou hustotou obyvateľov, ako aj nedostatkom zelených plôch a nízkou kvalitou verejných priestorov. Na základe rozličných štúdií, požiadavka na zabezpečenie spotreby energie v budovách predstavuje okolo 40% z celkovej spotreby energie. V prípade panelových budov je toto percento neporovnateľne vyššie. Klíma vo vnútri miest, obzvlášť v oblastiach sídlisk vybudovaných prevažne z panelových obytných domov zhoršuje kvalitu života ich obyvateľov. Hlavne počas leta, teda obdobia extrémnych horúčav a prívalových dažďov. Takéto sídliskové štvrte, ako súbory panelových obytných domov sa nachádzajú hlavne v mestách bývalého tzv. východného bloku. V minulosti slúžili ako lacné a rýchle riešenie nedostačujúcich bytových kapacít v rastúcich mestách.

  • MČ Bratislava-Karlova Ves môžeme z klimatického hľadiska charakterizovať ako:
  • veľmi husto obývaná mestská štvrť – akákoľvek klimatická zmena svojim negatívnym dopadom ovplyvní veľa ľudí a spôsobí značné materiálne škody
  • nedostatok priestoru na niektoré priestorovo náročnejšie opatrenia
  • zlé konštrukčné vlastnosti objektov a obytných domov a verejných budov, ktoré nie sú ani po zateplení odolné voči klimatickým zmenám
  • obnovy fasád nepočítali s podporou zachovania biodiverzity a zredukoval sa počet vtákov a netopierov
  • počet áut na tomto sídlisku je veľmi vysoký, čo za zvýšených teplôt predstavuje zdravotné zvýšené riziko pre jeho obyvateľov
  • málo funkčných zelených priestranstiev, ktoré by ochladzovali prostredie a zmierňovali dopady zmeny klímy najmä počas horúčav

Z panelov sú v MČ Karlova Ves vybudované nielen bytové domy, ale aj školy, škôlky, jasle, obchody a iné zariadenia verejnoprospešných služieb. V súčasnosti technické vlastnosti týchto materiálov nevyhovujú technickým štandardom. Zlé tepelnoizolačné vlastnosti – v zime veľký únik tepla, v lete prehrievanie. Tým je vykurovanie takýchto budov veľmi energeticky náročné.
Všetky zrážkové vody zo striech a plôch v okolí budov sú odvedené do kanalizácie. Väčšina panelových domov už pristúpila k výmene okien za plastové a ku zatepleniu fasády. Ale tieto aktivity boli robené s rôznou kvalitou a nemyslelo sa pri tom na chránené živočíchy obývajúce škáry v paneloch, atikové otvory (napr. dážďovníky a netopiere). Pri zateplení fasád sa zničilo aj množstvo hniezd belorítok, ktoré si opätovne nemôžu hniezda postaviť, lebo fasáda je hladká a oni potrebujú drsný povrch aby mohli hniezdny materiál (blato) prilepiť. Zároveň veľa obyvateľov bytových domov, tieto hniezda zhadzovalo, lebo im vadil trus z hniezd. Náhradné hniezdne možnosti pre belorítky neboli vytvorené vôbec. Pre dážďovníky a netopiere boli vytvorené hniezdne možnosti na niektorých bytových domoch v podobe inštalácie hniezdnych búdok. Vtáky sú dôležitý regulátor množstva hmyzu a zabraňujú jeho premnoženiu na sídliskách, čo väčšina ľudí stále nechápe a vníma hniezdiace vtáky iba ako producentov nechceného trusu).
Na verejných budovách (základných školách, materských školách a pod.) neboli realizované žiadne opatrenia na zníženie energetickej náročnosti budov ani adaptačné opatrenia v podobe realizácie opatrení na zrážkovú vodu alebo opatrení pre podporu biodiverzity a zelenomodrej infraštruktúry. V rámci výstavby týchto panelových domov, ale aj škôl boli budované aj rozsiahle súvislé betónové plochy – chodníky, parkoviská, ihriská. Všetko toto v súčasnosti spôsobuje prehrievanie vnútra sídlisk a bytov, čo väčšina obyvateľov pociťuje ako nepríjemné.
Chladenie bytov si majitelia snažia zabezpečovať inštaláciou klimatických jednotiek, ktoré predstavujú ďalšiu energetickú záťaž.
Čo sa týka zelených plôch a verejných priestranstiev, na začiatku výstavby bol väčšinou ponechaný dostatočný priestor medzi bytovými domami pre výsadbu zelene na sídliskách.

Avšak po 90tych rokov, nastal nielen aj nárast podnikateľských developerských aktivít a priestranstvá medzi v minulosti postavenými panelákmi boli zahustené novými bytovými domami, ale zároveň s rozvojom automobilovej dopravy vzrástla po požiadavka na parkovanie.
Najhoršia situácia v Bratislave je v MČ Karlova Ves – Dlhé Diely, kde je výstavba veľmi prehustená. Plochy medzi panelákmi, ktoré zostali nevybetónované nemajú požadovaný štandard zelene, lebo na konci výstavby sa už na to nevyčlenili prostriedky. Niečo si obyvatelia vysadili svojpomocne, ale nie je to dostatočné. V lete sa uplatňuje aj nadmerné kosenie a tým pádom sú trávniky spálené, suché a neplnia ochladzujúcu funkciu.
V rámci sídlisk existujú rozsiahle vybetónovaná plochy – parkoviská, široké chodníky, ihriská, malé námestíčka, terasy a pod., ktoré spôsobujú veľké prehrievanie vnútornej klímy.
V rámci sídlisk chýbajú prvky na ochladenie klímy – väčšie stromy, súvislejšie porasty kríkov, Napr. popri cestách a chodníkoch, parkovacie miesta s priepustnými povrchmi, mierne terénne depresie fungujúce na zachytávanie prívalových zrážok, chýbajú napájadlá pre živočíchy žijúce na sídliskách. Všetky voda zo striech budov aj chodníkov a betónových plôch je odkanalizovaná do splaškovej kanalizácie.
Je zavedený nevhodný režim kosenia – kosia sa aj plochy, ktoré by mohli zostať nepokosené – fungovali by ako lúky pre včely a kosí sa aj keď je úplne sucho a tráva je veľmi krátka a suchá.
Po kosení sa ešte viac vysuší a zostane spálená od slnka, také zelené plochy neplnia skoro žiadnu ochladzovaciu funkciu. Nadmerné kosenia má za následok tiež zbytočne vysoké emisie CO2. Chýbajú prvky ktoré by zvýšili biodiverzitu, ale aj vlhkosť na sídliskách – kvitnúce stromy, kvitnúce záhony trvaliek, lúčne porasty, staré drevo (ako úkryt pre hmyz – včely, čmeliaky, chrobáky), napájadlá pre vtáky, hmyz a ježkov, kopy suchého dreva ako úkryt pre ježkov, kopy kamenia ako úkryt pre jašteričky a pod.

 

Hlavným cieľom projektu „DELIVER: DEveloping resilient, low-carbon and more LIVablE urban Residential area – Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy“  je zvyšovať odolnosť sídlisk na dopady  klimatickej zmeny a to za pomoci realizácie vyváženého spektra adaptačných a mitigačných opatrení.  Týmto  sa  zároveň aj docieli zníženie tzv. „uhlíkovej stopy“, zlepšenie kvality života obyvateľov, zvýšená ochrana zdravia ako aj zníženie finančných nákladov na správu a údržbu majetku obyvateľov aj mestskej časti, ako aj podporu biodiverzity.

Špecifický cieľ 1: Zvýšenie vedomostnej bázy v oblasti vyhodnotenia klimatickej odolnosti a uhlíkovej stopy v prostredí sídlisk

Absencia jednoduchých nástrojov, ktorými by sa dala merať odolnosť na zmenu klímy na rozličných úrovniach ako aj zmeranie efektu navrhovaných adaptačných a mitigačných opatrení vedie k neistote v rozhodovacom procese či pri príprave projektov.   Vytvorením jednoducho použiteľnej metóda/nástroja na posúdenie klimatickej odolnosti a uhlíkovej stopy bude nápomocný pri rozhodovaní o vhodných adaptačných a mitigačných opatreniach, ktoré je vhodné na zmiernenie dopadov zmeny klímy na sídliskách realizovať.

Špecifický cieľ 2: Ukázať a propagovať integrovaný prístup k použitiu jednotlivých adaptačných a mitigačných opatrení v MČ Bratislava-Karlova Ves (prístup podporujúci synergie a redukujúci antagonizmy) s dôrazom na podporu prírode blízkych riešení a biodiverzity.

Vo všeobecnosti na samosprávach chýbajú adaptačné a mitigačné plány zamerané na posilnenie klimatickej odolnosti sídliskových štvrtí, ktoré by zároveň obsahovali konkrétne opatrenia, ako aj časový rámec ich realizácie. Chýba tiež konkrétny príklad realizovaných  adaptačných a mitigačných opatrení na verejných a obytných budovách, ako aj verejných priestranstvách. Takáto situácia si vyžaduje riešenia, ktoré budú svojim charakterom inovatívne a demonštračné, , slúžiace ako príklad pre iné podobné sídliská.

Špecifický cieľ 3: Zvýšiť zapojenie verejnosti do procesu boja proti klimatickej zmene s cieľom posilniť ich klimatickú odolnosť/bezpečnosť a zároveň podporiť biodiverzitu.

Zapojenie obyvateľov a komunít do posilňovania klimatickej odolnosti sídlisk je nevyhnutné. Zvýši sa tým tiež klimatická bezpečnosť samotných obyvateľov a podporí biodiverzita.

Špecifický cieľ 4: Navrhnúť zmeny a zlepšenia národnej legislatívy, ktorá sa týka klimatickej zmeny

Tieto návrhy by mali umožniť na národnej a lokálnej úrovni zmeny smerujúce k posilneniu klimatickej odolnosti uplatňovaním adaptačných a mitigačných opatrení pri výstavbe a obnove budov a ich okolia.

Špecifický cieľ 5: Zvýšiť povedomie a sprístupniť výsledky projektu DELIVER pre ostatné mestá v členských štátoch EU s podobnými problémami

15.06.2018 – 15.06.2023

A.1:    Prípravné aktivity v súvislosti s demonštračnými aktivitami a implementácia konkrétnych inovatívnych opatrení na verejných budovách
A.2:    Prípravné aktivity v súvislosti s konkrétnymi inovatívnymi opatreniami na otvorených verejných priestranstvách v pilotných rezidenčných zónach v mestskej časti Bratislava-Karlova Ves
C.1:    Vývoj a testovanie nástroja: ClimateResilientLowCarbonFactor (CRELOCAF), on-line nástroja pre monitoring, evaluáciu, správu a prezentáciu informácií o adaptačných a mitigačných aktivitách miest
C.2:    Vypracovanie, implementácia a evaluácia Akčného plánu na zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie odolnosti voči zmene klímy v zvolených rezidenčných zónach v mestskej časti Bratislava-Karlova Ves (CReLoCa AP)
C.3:    Demonštračné aktivity a implementácia konkrétnych inovatívnych opatrení na verejných budovách
C.4:    Návrh obnovy bytových domov a kvantifikácia potenciálu úspor energií bytového fondu MČ Karlova Ves
C.5:    Demonštratívne aktivity a implementácia konkrétnych inovatívnych opatrení na otvorených verejných priestoroch realizovaných s participáciou verejnosti
C.6:    Demonštračné adaptačné opatrenia na budovách a otvorených verejných priestranstvách za účelom podpory biodiverzity voči dôsledkom zmeny klímy v sídlach.
C.7:    Budovanie nízkouhlíkovej a voči zmenám klímy odolnej komunity vytvorením  Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu  (CoCliBEC).
C.8:    Návrh zmien v národnej legislatíve a miestnych predpisoch a aktívna spolupráca pri príprave nových alebo novelizovaných zákonov / strategických dokumentov na podporu opatrení na zvýšenie odolnosti voči klimatickej zmene pri výstavbe a rekonštrukcii verejných a rezidenčných budov a okolitých otvorených priestorov
D.1:    Monitorovanie efektívnosti adaptačných a mitigačných opatrení  a dopadu aktivít projektu na biodiverzitu v Karlovej Vsi
D.2:    Monitorovanie socioekonomických vplyvov projektu
E.1:    Komunikácia a šírenie výsledkov pre širokú verejnosť v miestnych, národných a medzinárodných médiách (workshopy, konferencie, semináre, študijné cesty, príručka, atď.). Šírenie výsledkov medzi rozhodovacími orgánmi.
E.2:    Sieťovanie a zdieľanie informácií s ďalšími relevantnými projektmi a inštitúciami v EU.
F.1:    Celkový projektový manažment
F.2:    Plán udržateľnosti projektu

A1: V rámci aktivity A1 bude vypracovaná podrobná realizačná projektová dokumentácia potrebná na komplexnú obnovu budov ZŠ A. Dubčeka a MŠ Kolískova. Cieľom komplexnej obnovy dvoch verejných budov je dosiahnutie stavebného štandardu s takmer nulovou spotrebou energie (A0) a výrazné zlepšenie kvality vnútorného prostredia školy a škôlky. Obnova počíta s viacerými „zelenými riešeniami“ ako modelovým prístupom k nakladaniu s dažďovú vodu (jej zachytávanie a druhotné využitie), využitím vegetačných striech a stien, podporou biodiverzity. Tieto prototypové riešenia by mali byť replikovateľné nielen na podobných verejných budovách na Slovensku, ale aj v iných európskych mestách a obciach.

A2: Na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti rôznych častí Karlovej Vsi (identifikácia najviac ohrozených oblasti), budú vybraté konkrétne verejné priestranstvá pre realizáciu opatrení na zníženie dopadov zmeny klímy. Požiadavky na design a funkciu vybraného verejného priestranstva budú formulované v priebehu particípatívneho procesu za účasti verejnosti. Získaný výstup bude súčasťou zadania pre spracovanie projektovej dokumentácie potrebnej na stavebné povolenie.

C1: Nástroj bude narábať s viacerými oblasťami adaptácie (zraniteľnosť, expozícia, citlivosť, adaptívna kapacita, odolnosť, adaptačné opatrenia), ale i mitigácie (bilancia emisií, modelovanie, znižovanie). Na základe vybraných indikátorov umožní komplexné vyhodnotenie odolnosti voči zmene klímy na miestnej úrovni. Umožní vkladanie a správu dát, prezentáciu indikátorov prostredníctvom tabuliek, grafov a máp, plánovanie a modelovanie vývoja emisií a potrebných adaptačných opatrení a benchmarking zapojených miest.

C2: Akčný plán na zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie odolnosti voči zmene klímy (CReLoCa AP) bude slúžiť v nadväznosti na iné stratégie ako základný dokument definujúci ďalší rozvoj mestskej časti s víziou budovania dlhodobej klimatickej odolnosti, redukcie emisií skleníkových plynov a energetickej hospodárnosti. Bude obsahovať konkrétne adaptačné a mitigačné opatrenia, ktoré sa budú realizovať, informácie o potenciálnych benefitoch, rozvojových možnostiach, stanoví zodpovednosti, kľúčové míľniky, prioritné oblasti a očakávané výsledky realizovaných opatrení.

C3: Realizácia komplexnej obnovy dvoch verejných objektov – ZŠ A. Dubčeka a MŠ Kolískova inovatívnym a prototypovým spôsobom zameraným nielen na zníženie samotnej uhlíkovej stopy (prostredníctvom úspor energie), ale aj na vybrané adaptačné a mitigačné opatrenia. Demonštratívne „prírode blízke“ riešenia sa stanú súčasťou výučbového procesu, vrátane modelového prístupu k nakladaniu so zrážkovou vodou (jej zachytávanie a sekundárne využitie), uplatnenia vegetačných striech a stien, opatrení na podporu biodiverzity (útočištné biotopy pre živočíchy, komunitná záhrada). Sledovanie fungovania budovy (prevádzka, energetické nároky, hniezdenie vtákov atď.) bude možné v priestoroch vybudovaného Komunitného vzdelávacieho centra (Community Climate Educational Centre, aktivita C7)  aj cez internet.

C4: Cieľom tejto aktivity je vypracovať analýzu potenciálu energetických úspor bytového fondu s využitím metodiky znižovania spotreby energie, využitím obnoviteľných zdrojov energie, ako je uplatnenia štandardov pasívneho domu. Výstupom tejto analýzy bude spracovanie informačného materiálu popisujúceho dôvody a dôležitosť hĺbkových obnov bytových domov, odporúčané postupy, metódy, výsledky, ekonomické údaje a dôležité výstupy pre implementáciu navrhovaných riešení v podobných obytných domoch na Slovensku, ale aj inde v Európe.

C5: Na základe podrobnej technickej dokumentácie pripravenej v rámci aktivity A.2. sa začnú realizovať konkrétne mitigačné a adaptačné opatrenia na vybranom verejnom priestranstve s  dôrazom na podporu biodiverzity, udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou (bioretencia, jazierka, vsakovacie zóny, prielahy a pod.), použitie priepustných povrchov spevnených plôch,
zvýšenie podielu vegetácie (výsadba stromov a kríkov, tvorba zelených oddeľovacích pásov, použitie alternatívnych typov vegetácie), pilotné použitie iných farieb a reflexných povrchov a podpora udržateľnej mobility (cyklocesty, cyklostojany).

C6: V rámci tejto aktivity budú realizované praktické opatrenia na zlepšenie životných podmienok biotopov pre divo žijúce druhy zvierat v rámci sídlisk v MČ Bratislava-Karlova Ves. Cieľom aktivity je pripraviť verejné priestranstvá tak, aby prilákali divo žijúce zvieratá a umožnili by pôvodným druhom rastlín rásť  (hniezdne búdky, hmyzie hotely, úle, výstavba). Tieto opatrenia zvýšia biodiverzitu, zlepšia podmienky pre život týchto druhov aj s ohľadom na meniacu sa klímu. Dôležitým prvkom realizácie týchto aktivít je aj spolupráca s miestnymi obyvateľmi. Tieto opatrenia prinesú viac zelene a viac života do sídlisk a na verejné priestranstvá – školské dvory a vnútrobloky.

C7: Cieľom vytvorenia centra je zvýšiť povedomie odbornej a laickej verejnosti o potrebe budovania odolnosti sídiel voči zmene klímy. Centrum posilní komunitu ako časť stratégie zvýšenia odolnosti voči klimatickej zmene, bude sa venovať problematike podpory biodiverzity, zvýši motiváciu a podporu obyvateľov potrebnú v procese adaptácie na zmenu klímy a zmiernenia jej následkov v sídliskových štvrtiach Karlovej Vsi.

C8: V rámci tejto aktivity bude zrealizovaný výber a analýza dotknutej legislatívy (osobite stavebného zákona a zákona o ochrane prírody a krajiny) a bude vypracovaný návrh odporúčaní na jej zmeny/doplnenia inšpirovaný aj zahraničnými skúsenosťami. Rovnako bude vypracovaný návrh nových odvetvových noriem na hospodárenie so zrážkovými vodami. Aktivita počíta aj so sériou komunikačných a lobbingových  aktivít na presadenie navrhovaných odporúčaní.

D1: V rámci tejto aktivity projektu bude prebiehať monitorovanie účinnosti vybraných implementovaných opatrení. Monitorovanie bude realizované pred začiatkom realizácie projektu v Karlovej Vsi (mapovanie aktuálneho stavu) ako aj po implementácii opatrení.

D2: Sociálno-ekonomické monitorovanie zmapuje vnímanie realizovaných projektových aktivít verejnosťou a zvýšenie jej povedomia o otázkach mitigácie a adaptácie na zmeny klímy počas realizácie projektu.

E1: Výstupy projektových aktivít budú spracované do rôznych informačných a prezentačných foriem s ohľadom na cieľové skupiny a šírené v rámci odbornej a laickej verejnosti na Slovensku ako aj v zahraničí.

E2: Táto aktivita zahŕňa spoluprácu, zdieľanie informácií a sieťovanie s relevantnými partnermi, rôzne aktivity pre odborníkov, širokú verejnosť, návštevníkov a zainteresované strany. Cieľom je šíriť informácie, zvýšiť povedomie a zdieľať skúsenosti s možnou budúcou replikáciou v iných mestách.

F1: Manažment projektu predstavuje celkové riadenie a koordináciu činností a aktivít všetkých partnerov projektu, monitorovanie pokroku projektu a technické a finančné reportovanie donorom.

F2: Plán udržateľnosti projektu bude obsahovať popis, ako budú prebiehať aktivity po ukončení realizácie projektu, ktoré aktivity budú prebiehať, kedy a kto ich bude realizovať a z akých zdrojov budú financované. Akčný plán na zníženie uhlíkovej stropy a zvýšenie odolnosti voči zmene klímy bude realizovaný postupne, počas nasledujúcich rokoch po ukončení projektu. Financovaný bude z rôznych zdrojov – rozpočtu samosprávy, štrukturálnych fondov, rôznych grantových schém, štátneho rozpočtu, envirofondu, pôžičiek z bánk, ktoré sa rozhodnú zapojiť do výsledkov projektu.

1) Mestská časť Bratislava-Karlova Ves – hlavný partner/koordinátor projektu
2) BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie
3) CI2, o.p.s. – nezisková organizácia zameraná na udržateľný rozvoj, vzdelávanie, publikačnú činnosť a vedu a výskum
4) IEPD – Inštitút pre pasívne domy, združenie FO a PO s cieľom podporovať uplatnenie princípov pasívnych domov a udržateľnej architektúry 
5) KRI – Karpatský rozvojový inštitút, expertná inštitúcia na oblasť zmeny klímy 

Celkový rozpočet projektu – všetci partneri spolu: 
• Celkové náklady projektu: 2 446 523 EUR
• Celkový príspevok Európskej komisie (60%): 1 467 913 EUR
Celkový rozpočet projektu – Mestská časť Bratislava-Karlova Ves
• Náklady projektu MČ: 1 572 140 EUR
• Príspevok Európskej komisie: 943 284 EUR

  • Spolufinancovanie: 978 609 EUR (celkové spolufinancovanie t.j. pre všetkých partnerov projektu spolu)
  • Lokalita projektu: Mestská časť Bratislava-Karlova Ves