Sú súčasné bytové domy pripravené na dopady meniacej sa klímy? Podarilo sa obnovou budov znížiť produkciu emisií CO2, za čo je zodpovedná nehospodárna prevádzka budov, ale aj ešte stále využívanie prevažne fosílnych palív, na súčasnú úroveň požiadaviek legislatívy?
Obnova bytových domov sa u nás realizuje približne 20 rokov. Na bytových domoch bolo nevyhnutné začať riešiť najmä odstraňovanie systémových porúch, ktoré nezapríčinili užívatelia bytov zanedbaním údržby a opráv, ale majú pôvod v nesprávne použitej technológii výstavby, v chybnom projektovom riešení, v nesprávne navrhnutých materiáloch, alebo v nedodržaní navrhnutého postupu realizácie stavby pri budovách (STERNOVÁ, Zuzana a kolektív: Obnova bytových domov II. Hromadná bytová výstavba po roku 1970, Jaga Group, Bratislava, 2002).
Uplatnený stupeň obnovy jednotlivých bytových domov bol realizovaný v závislosti od času realizácie, a teda od platnej legislatívy a požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov, ako i od odbornej vyspelosti na strane objednávateľa i dodávateľa stavebných prác. Prvotným cieľom obnovy bola najmä potreba odstrániť systémové poruchy a teda umožniť bezpečné užívanie objektu a nie snaha znížiť energetickú náročnosť. To je i dôvodom, prečo po obnove neprichádzalo častokrát k významnejšiemu zníženiu energetickej náročnosti a následne emisií CO2.
Stav bytových domov bol, ale aj je, naďalej poznačený nesprávne použitými technológiami výstavby, chybným projektovým návrhom obnovy, nedostatočným rozsahom obnovy, najmä čo sa týka rozsahu zateplenia a použitej hrúbky izolantu, nespĺňa súčasné požiadavky vyplývajúce z normy STN 73 0540 (Tepelná ochrana budov, Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov), a to najmä z hľadiska energetickej hospodárnosti, ako aj hygienického. Pri neobnovených budovách je už zásadné najmä hľadisko bezpečnosti, vzhľadom na systémové poruchy.
Znížením energetickej náročnosti budov resp. postupným prechodom od súčasných zdrojov tepla na báze fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom tepla a teplej vody typu napr. tepelných čerpadiel, možno proces vykurovania budov zefektívniť so súčasným znížením uhlíkovej stopy.
Prieniky mitigačných a adaptačných opatrení predstavujú základ pre ďalšiu obnovu budov. Včasné a dostatočné porozumenie vplyvu zmeny klímy na budovy a mestské prostredie môže vytvoriť zvýšený záujem obyvateľov a odbornej verejnosti o rozšírenie opatrení a požiadaviek na úrovni legislatívy a predpisov, ako aj tvorbu vhodných finančných nástrojov.
Napriek tomu, že väčšina budov je už obnovená, vytvára sa priestor pre inovatívny typ obnovy, ktorý už bude spájať mitigačné, teda opatrenia na znižovanie spotreby energie na prevádzku budovy, aj adaptačné opatrenia na zmenu klímy. Vhodným návrhom a aplikáciou adaptačných opatrení je možné dosiahnuť pre život obyvateľov príjemnejšie vnútorné aj vonkajšie prostredie budov, zmierňovanie dopadov vĺn horúčav, využívanie zrážkovej vody na udržiavanie zelene na úrovni budovy a blízkeho okolia, znižovať spotrebu energie v budove na chladenie priestorov, atď.
V ďalšom období projektu sa budeme zameriavať najmä na hľadanie inovatívnych typov obnovy, s cieľom znížiť negatívny vplyv budov na zmenu klímu a súčasne zmierňovanie dopadov.
Zdroj: Ľubica Šimkovicová, Inštitút pre pasívne domy