Jar je tu a príroda sa prebúdza. Prebúdza sa aj hmyz. Ako prvé zo včiel sa prebúdzajú včely samotárky a čmeliaky, aby stihli opeliť prvé jarné kvety a prvé kvitnúce stromy (napríklad mirabelky a marhule). Nevadia im ani nižšie teploty a mierny dážď. Sú to takí otužilci, vďaka ktorým síce nemáme med, ale máme úrodu marhúľ, alebo mirabeliek a opeľujú aj na jar kvitnúce cibuľoviny alebo také liečivé rastliny ako hluchavka alebo pľúcnik lekársky.
V duchu tejto témy sa konali v Komunitnom vzdelávacom centre pre klímu a biodiverzitu (KVC) prezentácie v marci tohto roku. Túto prezentáciu o včelách a priadke morušovej od entomológa zo SAV – RNDr. Mareka Semelbauera si vypočulo 8 tried ZŠ A. Dubčeka. Deti sa dozvedeli všetko, čo sa dočítate aj v tomto krátkom článku:
Kým sa oteplí a slnko vyláka von z úľa aj včely medonosné, sa o všetko postarajú „divé“ včielky. U nás úplne prvé včielky, ktoré sa objavia sú z rodu „muráriek“ alebo „maltáriek“. Nazývajú sa tak preto, že komôrky, do ktorých ukladajú zmes peľu a nektáru s vajíčkom, zamurujú jemným blatom, ktoré keď stvrdne, nikto sa tam nedostane. Až keď sa včielka vyvinie – z vajíčka, cez húsenicu do kukly – na dospelú včelu, „prebúra“ stenu z blata (malty) a vyletí von. Za ich krátky intenzívny 4 – 6 týždňový život tieto prvé včielky stihnú všetko čo treba: po prebudení z kukly si otvoria komôrku z blata, vyletia z nej von. Od toho momentu nasáva život plný práce. Prví sa vyliahnu samčekovia a čakajú na samičky, kým sa vyliahnu. Spária sa a potom samička poletuje z jedného kvetu na druhý a zbiera peľ a nektár. Potom ako sa nasýti sama, odnesie zmes peľu a nektáru do úzkeho otvoru v tehle alebo v polienku, v ktorom steny „obmuruje“ blatom a uloží do neho túto nazbieranú zmes. Keď už je zmesi dosť veľa, uloží do tejto zmesi vajíčko, potom komôrku zamuruje blatom a urobí za ňou ďalšiu komôrku a tak ďalej. Takto samotárska včela urobí aj 10 komôrok s vajíčkami a keď všetko hotové, zomrie. Potomstvo sa vyliahne až na ďalší rok na jar. Táto včielka nemá pomocníkov, na všetko je sama. Len na jar sa pári so samčekom. Samček po párení umiera.
Jedna divá včielka môže takto za svojho života vybudovať až 10 komôrok za sebou v jednom dutom steble trávy, alebo v jednej vyvŕtanej dutine v polienku. Tak ako je to na obrázku:
Obrázok: komôrky včely samotárskej – Osmia cornuta – v dutine v dreve – v hmyzom hoteli
Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Nestgangen_Osmia_cornuta.jpg
Popri tom ako včielky budujú komôrky pre potomstvo, opelia aj celý marhuľový strom. Po 4 -6 týždňoch včielka umiera a jej potomstvo prečká celý rok až do jari v komôrkach. Najprv sa z vajíčka vyliahne larva, ktorá všetok nektár a peľ v komôrke zje a potom sa zakuklí. V podobe kukly počká do jari a v marci sa z kukly vykuklí včielka, samček alebo samička, ktorá otvorí komôrku a vyletí von aj do chladného rána. Lebo aj vtedy kvitnú kvety, ktoré na ňu čakajú. Včielka takto nikdy neuvidí svoje deti, ale urobí všetko pre to, aby sa mali dobre a prežili zimu.
Pre to, aby sme mali hlavne na jar v záhrade včely samotárky, im treba vytvoriť prostredie kde môžu uložiť potomstvo vo forme vajíčok, ktoré prečká zimu – hmyzie hotely, duté tehly, duté steblá trstín, polienka s dutinami. A nasadiť do záhrady dostatok kvetov, alebo kvitnúcich stromov a dostatočne zvlhčovať zem, aby z nej včela mohla urobiť guličku z blata a vystlať ňou komôrku.
Skoro na jar aj za daždivého počasia opeľujú aj čmeliaky. Prvé na jar vidíme poletovať čmelie kráľovné, ktoré ako jediné prežijú zimu vo forme kukly v podzemnom hniezde. Potom počas celého leta poletujú menšie čmeliaky – robotnice. Tie sa vyliahnu z prvých vajíčok, ktoré nakladie kráľovná na jar. Na rozdiel od včiel samotárok, čmeliaky žijú v rodinách okolo kráľovnej, ktorá žije celé leto až do jesene. V jednom hniezde v zemi, vystlanom trávou ich je okolo 300 spolu s kráľovnou. Možno nie všetci vedia, že niektoré rastliny vedia opeľovať iba čmeliaky – sú to rastliny s kvetmi s dlhými peľovými rúrkami – napríklad paradajky a čučoriedky kanadské. Tieto kvety otvoria tobolky s peľom až po tom ako im čmeliaky zabzučia čmeliu „bzz“ pesničku v špeciálnej tónine, ktorou otvoria a rozvibrujú tobolku s peľom. Toto nevedia urobiť ani včely samotárky ani včela medonosná.
Krabička s exemplármi rôznych druhov – včiel samotárok.
