Hĺbkové rekonštrukcie budov v správe mestskej časti, prírode blízke riešenia na zachytávanie zrážkovej vody a zmiernenie letných horúčav, pilotná obnova verejných priestranstiev s aktívnym zapojením obyvateľov, ako aj návrhy, ako postupovať pri obnove panelových domov. To všetko zrealizuje mestská časť Bratislava-Karlova Ves na svojom území, aby zmiernila dopady klimatickej zmeny. Európska komisia prispeje Karlovej Vsi na tieto kroky grantom vo výške 1,5 milióna eur.
„Naše sídliská sa v lete menia na rozhorúčenú púšť, inokedy nás prekvapia nezvyčajne silné veterné smršte alebo prívaly dažďa. Ak sa nechceme obávať budúcnosti, musíme už dnes prevziať zodpovednosť. Aj malé kroky majú svoj veľký význam,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.
Karlova Ves zapojí do tohto priekopníckeho projektu dve školy a hĺbkovo ich zrekonštruuje. Pôjde o najväčšiu školu na Dlhých dieloch – Základnú školu Alexandra Dubčeka a materskú školu na Kolískovej ulici. Tieto verejné budovy by sa mali zmeniť na budovy s takmer nulovou spotrebou energie (čo vyprodukujú cez obnoviteľné zdroje, to si spotrebujú), zároveň sa počíta so zachytávaním a využívaním zrážkovej vody. Odskúšajú sa aj ďalšie progresívne prototypové riešenia, ktoré prispejú k pasívnemu energetickému štandardu.
Hlavným cieľom projektu s názvom “Deliver: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy” je zvyšovať odolnosť sídlisk na dopady klimatickej zmeny, ale aj znížiť hodnotu uhlíkovej stopy v Karlovej Vsi. Ako nás informovala Zuzana Hudeková, v súčasnosti je uhlíková stopa v Karlovej Vsi 4,35 ton / rok. Vzorom pri jej znížení sú mestá, ktoré si už stanovili nulovú uhlíkovú stopu.
Dopady v dôsledku zmeny klímy zmierni aj výsadba drevín, zachytávanie zrážkovej vody, vytváranie zelených striech a zelených stien, budovanie úkrytov pre drobné živočíchy, ochrana dážďovníkov či podpora opeľovačov. „Sídliská patria medzi najzraniteľnejšie časti mesta, nielen pre panelovú bytovú zástavbu, ale aj z dôvodu nízkej kvality verejných priestorov a nedostatku zelene,“ informovala odborná garantka projektu Zuzana Hudeková.
Jedným z cieľov projektu je aj výrazne zlepšiť kvalitu školského prostredia. „Zlepšia sa ajpodmienky výučby, ako je optimálna teplota v triedach, dostatočné a zároveň úsporné vetranie či osvetlenie, prispejú k znižovaniu chorobnosti detí, ale aj k zlepšovaniu ich školských výsledkov,” uviedla vedúca referátu riadenia projektov Lenka Nemcová.
V rámci projektu je naplánované otvorenie unikátneho Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu, kde sa budú môcť deti, ale aj dospelí dozvedieť viac o témach spojených s ochranou klímy a dôležitosti zachovania rozmanitosti živočíšnych a rastlinných druhov.
Projekt je naplánovaný na päť rokov, od júna 2018 do júna 2023. Na realizáciu projektu získala Karlova Ves z finančného nástroja pre životné prostredie LIFE Európskej komisie prostriedky vo výške 1 467 913 eur, z toho mestská časť ako hlavný koordinátor projektu získala sumu 943 284 eur. Do projektu prispeje čiastkou 78 607 eur z vlastných zdrojov.
Do projektu sú zapojení ďalší štyria asociovaní partneri: Karpatský rozvojový inštitút, expertná inštitúcia na oblasť zmeny klímy, CI2, o.p.s. – nezisková organizácia zameraná na udržateľný rozvoj, vzdelávanie, publikačnú činnosť a vedu a výskum, IEPD – Inštitút pre pasívne domy, združenie fyzických a právnických osôb, s cieľom podporovať uplatnenie princípov pasívnych domov a udržateľnej architektúry a napokon BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie, zamerané na ochranu a obnovu prírody najmä v Bratislavskom regióne.