Inštitút pre pasívne domy ako partner MČ Bratislava-Karlova Ves v projekte DELIVER pripravil ďalšiu užitočnú publikáciu, ktorej účelom je ozrejmiť súčasný stav bytových domov a možnosti ich rekonštrukcie, ako aj návod na výstavbu nových budov v obytných štvrtiach tak, aby sa úspora energie a komfort obyvateľov priblížil požiadavkám moderného mesta 21. storočia, ktorého trend určuje fenomén globálnej klimatickej zmeny.

Mestské oblasti majú na celosvetovej spotrebe energie podiel 60 – 80 % a približne rovnakou mierou aj na produkcii emisií CO2. Napriek svojmu doterajšiemu negatívnemu dopadu na klimatickú zmenu sa mestá stávajú zároveň perspektívnym nástrojom na efektívne dosiahnutie klimatických cieľov. Hromadná bytová výstavba bola súčasťou modernizačného procesu a spoločenskej premeny v druhej polovici 20. storočia a podstatným spôsobom prispela k riešeniu problému s nedostatkom bytov. Hoci je väčšina bytových domov obnovená, stále predstavuje veľký potenciál úspor energie, pretože súčasný rozsah obnovy pokrýva najmä nevyhnutné opravy budov, ktorých cieľom je odstránenie systémových porúch. V tejto brožúre sa odborníci zaoberali detailnejšie fondom bytových domov v mestskej časti Bratislava-Karlova Ves.

Život v mestách ponúka mnohé výhody pre svojich obyvateľov a jeho bytový fond je potrebné neustále obnovovať. Štát po roku 1989 preniesol zodpovednosť na plecia obyvateľov. Síce sa stali vlastníkmi, ale zároveň prevzali aj zodpovednosť za stav, v akom sa ich BD nachádzajú. No i napriek rozličnému rozsahu a forme obnovy je dôležité pri ďalších úvahách o obnove bytových domov, zvyšujúcich sa cenách energií, vychádzať z reálnych ekonomických možností obyvateľov, ako aj dostupných finančných a iných nástrojov, motivovať k ďalšiemu zveľaďovaniu bytového fondu.

Predpokladáme, že zvyšovaním informovanosti verejnosti vytvoríme záujem na opätovné zhodnotenie a následnými opatreniami aj ďalšie zníženie súčasnej spotreby energie na prevádzku, ako aj možnosti zlepšiť parametre vnútorného prostredia či ochotu investovať do ďalšej obnovy, ktorá bude smerovať ku štandardu budov s takmer nulovou potrebou energie, či dokonca k pasívnemu štandardu, ako najdôležitejšiemu mitigačnému opatreniu a súčasne zahrnúť do obnovy aj adaptačné opatrenia na úrovni budovy, ale aj blízkeho okolia. Znížením energetickej náročnosti budov resp. postupným prechodom od súčasných zdrojov tepla na báze fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom tepla možno prevádzkové náklady zredukovať so súčasným znížením uhlíkovej stopy.

Synergia mitigačných a adaptačných opatrení predstavujú jeden z doležitých základov pre zvyšovanie záujmu o ďalšiu obnovu budov. Včasné a dostatočné pochopenie vplyvu zmeny klímy na budovy a mestské prostredie môže vytvoriť zvýšený záujem obyvateľov a odbornej verejnosti o rozšírenie opatrení a požiadaviek aj na úrovni legislatívy a predpisov. Ďalšou, veľmi atraktívnou príležitosťou sa môže stať postupné vytváranie energeticky nezávislých mestských štvrtí, ktoré vďaka veľmi energeticky úspornému bytovému fondu, ale aj ostatných budov v danej lokalite, vytvoria sídelnú štruktúru s významne zredukovanou spotrebou energie, ktorú bude možné pokryť z lokálnych obnoviteľných zdrojov. Takéto mestské štvrte budú môcť vytvoriť energetické komunity, čo umožní v mestách budovať nové príležitosti pre obyvateľov a prispieť ku znižovaniu emisií skleníkových plynov v mestskom prostredí.

Plnú verziu tejto užitočnej publikácie nájdete tu.