V týždni od 4. do 8. augusta 2025 sa konal druhý turnus druhého ročníka denného prírodného tábora, ktorý organizoval Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Karlova Ves. Tento raz sa zúčastnilo až 18 detí. Aktivity sa odohrávali od 8:00 do 16:30 v priestoroch Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu, ale najmä v blízkej prírode – v lese nad Dlhými dielmi, na lúke Kráľova hora, v športovo-rekreačnom areáli Majerníkova, ale i pri brehoch Dunaja. Jeden deň deti zvládli aj náročný turistický výlet z KVC až na rozhľadňu na Devínskej Kobyle.
Hlavnou ideou tohto tábora je podporovať pozitívny vzťah detí k prírode prostredníctvom zážitkového učenia hrou a relaxu bez technológií – bez počítačov, televízie či mobilov – priamo v prírodnom prostredí. Deti v tábore ukázali, že aj dnešná generácia si vie naplno a tvorivo užiť voľný čas s tým, čo ponúka samotná príroda. Tentoraz spolupracovalo aj počasie, takže deti strávili v prírode takmer celý čas.
Deti si opäť vyskúšali stavať bunkre z konárov a lístia, konali sa „lúpežnícke prepady“ skupín diverzantov, hľadali hady a jašterice (tentoraz úspešne), študovali pavúky, hmyz a slimáky, ktorých je plný les a motýle, koníky a kobylky, ktorých domovom je zasa lúka. Na skúmanie úlovkov mali deti k dispozícii špeciálne odchytávacie krabičky s vrchnáčikmi s lupou a na lapanie hmyzu sieťky na rúčke. Deti sa počas tábora prostredníctvom interaktívnych aktivít učili o význame lesa ako ekosystému, jeho rozmanitých funkciách a dôležitej úlohe stromov pre celú planétu. Okrem spoznávania rôznych druhov rastlín a živočíchov si deti rozšírili vedomosti o tom, ako les prispieva k udržaniu rovnováhy v prírode. Táborníci sa dozvedeli aké živočíchy žijú v lesnej hrabanke – hmyz a bezstavovce, čo žije v mŕtvom dreve. Preskúmali spolu kroviny, pozorovali vtáky, jašterice a iné drobné živočíchy. Ďalšia téma sa týkala lúky – čo sa skrýva v tráve na lúke, učili sa poznávať rôzne druhy hmyzu (motýle, chrobáky, včely, lúčne koníky, kobylky, atď.), hľadali pobytové stopy a exkrementy zvierat. Preskúmali spolu okolie líščích nôr, pomáhali so zakladaním ohňa a zbierali a učili sa určovať huby, ktorých bolo v lese po výdatných dažďoch neúrekom. Veľká užovka stromová im ukázala svoje obranné správanie, ktoré používa, keď sa cíti ohrozená a na chytenom slepúchovi lámavom si mohli overiť, že hady a jaštery naozaj nie sú slizké a dotýkať sa ich je veľmi príjemné. Niektorí chlapci použili kreativitu a ako praví ľudia z doby kamennej vyrobili z dreva, kameňov a šnúry parádne sekery. V stredu sa deti zapotili pri turistike na rozhľadňu Devínska Kobyla, kde mohli obdivovať výhľady na Rakúsko, Maďarsko, hrad Devín či Bratislavu, ale najmä sútok Moravy s majestátnym Dunajom. V posledný deň tábora sa už tradične uskutočnil výlet na pláže pri rieke Dunaj, kde sa konala opekačka, deti sa učili hádzať žabky a tie odvážnejšie sa aj okúpali v čerstvej dunajskej vode. Pri ceste k Dunaju deti obdivovali piesočné pasce mravcolevov a stromy rastúce v lužných lesoch. Zážitkové vzdelávanie zamerané na význam mestskej zelene a podporu biodiverzity zohráva zásadnú úlohu pri formovaní environmentálneho uvedomenia obyvateľov Karlovej Vsi. Je mimoriadne dôležité, aby si deti aj dospelí uvedomili hodnotu prírodného prostredia a význam zachovania rozmanitosti rastlín a živočíchov. Prečo je to také podstatné? Len ak porozumieme tomu, akú úlohu zohráva zdravá mestská príroda v boji proti dôsledkom klimatickej zmeny, budeme ochotní sa aktívne zapájať do jej ochrany a rozvoja. Keď si uvedomíme, ako nám funkčné ekosystémy pomáhajú zlepšovať kvalitu života, budeme mať prirodzenú motiváciu starať sa o zeleň vo svojom okolí. Spoločne tak môžeme prispieť k tomu, aby sa Karlova Ves stala zelenším a udržateľnejším miestom pre život.
Po ceste do lesa je Kráľova lúka a na nej košatý dub, na ktorom si deti precvičovali svoje „opičie“ schopnosti.Lesná dedinka sa zasa rozrástla – pomaly sa vytvára niečo ako civilizácia škriatkov.Hrdí stavitelia domu.Dekoratívne obydlie pre menších obyvateľov lesa – voľná kreatívna tvorba.Výroba zbraní z doby kamennej patrila k obľúbeným činnostiam lesných škriatkov.Kamenná sekera vie odradiť každého útočníka.Svoje si ubránime!!!Hrdí stavitelia lesnej dedinky.Deti sa učili spoznávať stromy podľa listov.Aj z papiera a darov prírody sa dá urobiť zábavná hra.Na podkladovom papieri lepšie vynikla fascinujúca variabilita tvarov listov.Toľko aktivít si zaslúži menší odpočinok.Po výdatných dažďoch bolo v lese neúrekom húb. Toto je pravdepodobne rýdzik kravský.Voňavé suchohríby potešili. Deti sa naučili, že okrem skvelej chuti majú suchohríby aj zaujímavé zdravotné výhody. Obsahujú vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré môžu prispieť k posilneniu imunitného systému.Toto nie sú pštrosie vajcia. Toto je výborná jedlá huba, vatovec obrovský. Okrem iného obsahuje látky s antibakteriálnymi, antivírusovými a protinádorovými účinkami.Deti na love motýľov, koníkov a kobyliek na lúke Kráľova hora. Lúka je domovom pre mnohé druhy vzácnych a ohrozených rastlín, ktoré sú zapísané do Červeného zoznamu ohrozených a vzácnych druhov flóry Bratislavy. Na tieto rastlinné spoločenstvá sa úzko viaže aj prítomnosť viacerých vzácnych a chránených živočíchov, najmä hmyzu, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov.Obyvateľ lesa aj s kokónom, pavúk z čeľade lycosidae. Deti sa naučili, že pavúkov sa netreba báť. Ich význam tkvie v tom, že sú to dravce, ktoré udržiavajú v prírode rovnováhu vo svete hmyzu.Zo zeme sa na nás vyšla pozrieť aj dážďovka. Deti sa naučili, že sú mimoriadne užitočné živočíchy pre zdravie pôdy, keďže ju obohacujú o humus, zlepšujú jej štruktúru a prevzdušnenie prostredníctvom prehrabávania.Pravdepodobne slizniak tigrovaný. Živí sa rozkladajúcimi sa rastlinami, hubami a inou rozkladajúcou sa organickou hmotou, čím prispieva k čisteniu prostredia.Zaujímavý motýľ, spriadač kostihojový. Na lúke sa s obľubou najčastejšie hostia na kvetoch konopáča a nektár cicajú počas dňa aj v noci, pričom maximum aktivity vykazujú v odpoludňajších až večerných hodinách a skorších ranných hodinách.Samička fúzača, pravdepodobne fúzač hrubý. Samice týchto impozantných chrobákov sú väčšie než samce a radia sa medzi najmasívnejšie chrobáky v Európe. Larvy sa živia rozpadávajúcim sa drevom, čím prispievajú k jeho rozkladu a prirodzenému čisteniu lesa.Samička fúzača z lužného lesa, pravdepodobne fúzač veľký. Patrí medzi naše najväčšie chrobáky. Dosahuje veľkosť až 55 mm. Je to náš chránený druh. Vyvíja sa v starých odumierajúcich stromoch.Zapózoval nám aj slepúch lámavý. Deti sa naučili, že nejde o hada, ale o beznohého jaštera. Je cenným prvkom ekosystému, pretože pomáha udržiavať biologickú rovnováhu reguláciou populácie slimákov a dážďoviek. Na Slovensku ide o chránený druh, preto je dôležité aby sa ho ľudia nebáli ako hadov a neubližovali mu.Užovka stromová nám dávala najavo, že sa nechce nechať chytať do rúk a my dobre vieme, že to myslí vážne, jej malé zúbky vedia zabolieť. Deti sa naučili, že je to náš najdlhší had, ktorý bežne dorastá do 150-170cm, výnimočne môže dosiahnuť až dĺžky dvoch metrov. Jej užitočnosť spočíva vo výraznom redukovaní počtu hlodavcov.Ropucha bradavičnatá je prirodzeným obyvateľom lesa a je zákonom chránená. Jej potravou sú mravce, pavúky, mnohonôžky, slimáky a dážďovky. Je veľmi užitočná, zabezpečuje prirodzenú rovnováhu populácie hmyzu a slimákov.Výlet na Devínsku kobylu prežili úspešne všetky deti a rozhľadňa im poskytla zaslúžený výhľad. Vyhliadková veža je postavená na najvyššie položenom mieste Devínskej Kobyly v nadmorskej výške 514 m n. m. O vzhľade veže už koluje legenda, že ju inšpirovala modlivka zelená, ktorá žije v okolitej prírode.Hadiaci sa Dunaj v Rakúsku, pohľad z Devínskej Kobyly. Unikátna poloha rozhľadne na hranici troch štátov poskytuje panoramatický výhľad na okolie Devínskej Novej Vsi, na Česko, Rakúsko a Maďarsko.Celý vrch Devínska Kobyla bol v období studenej vojny prebudovaný na raketovú vojenskú základňu a je popretkávaný betónovými bunkrami, raketovými silami a mnohými vojenskými účelovými stavbami.Posledný deň bol už tradične venovaný návšteve pláží pri Dunaju nad mostom Lanfranconi. Deti sa tešili z vĺn, ktoré prichádzali po prechode remorkérov a výletných lodí.Zábava pri stavbe hrádze z piesku.Piesočné ručičky.Myslím, že už bude hotový. Dobrú chuť!Detské ruky oživili farbami dunajské kamienky.Umelecké dielka, z kamienkov a nadšenia. Kreativita detí nepozná medze.V Dunaji žije aj neúrekom lastúrnikov.Záverečná fotka, vidíme sa nabudúce!!!
Legislatíva
Zmena klímy si bude vyžadovať navrhnúť zmeny a zlepšenia národnej legislatívy, noriem, štandardov a metodík. Tieto návrhy by mali umožniť na národnej a lokálnej úrovni zmeny smerujúce k posilneniu klimatickej odolnosti uplatňovaním osvedčených princípov pri budovaní a obnove budov a ich okolia.
Projekt DELIVER
S cieľom reflektovať prístup a skúsenosti počas implementácie projektu v čo najväčšej možnej miere aj na národnej úrovni, bude v rámci tejto aktivity zrealizovaný výber a analýza príslušnej legislatívy (osobite sa týka tzv. Stavebného zákona a Zákona o ochrane prírody a krajiny). Bude vypracovaný návrh (inšpirovaný aj zahraničnými skúsenosťami) odporúčaní na ich zmeny/doplnenia. Rovnako bude vypracovaný návrh odvetvových noriem na hospodárenie so zrážkovými vodami. V rámci tejto aktivitami bude realizovaná aj séria komunikačných aktivít a lobbingu na presadzovanie navrhovaných odporúčaní.
Informovanost
Zvyšovanie informovanosti a zapojenie miestnych komunít
V súčasnosti sa ukazuje ako mimoriadne dôležité zvýšiť zapojenie verejnosti do procesu boja proti klimatickým zmenám s cieľom posilniť ich klimatickú odolnosť/bezpečnosť a podporiť biodiverzitu. Zvýši sa tým tiež klimatická bezpečnosť samotných obyvateľov.
Projekt DELIVER
V rámci projektu DELIVER bude verejnosť mať možnosť zapojiť sa do samotnej tvorby verejného priestranstva s navrhnutými opatreniami na zmenu klímy, čím sa zvýši povedomie lokálnych obyvateľov sídliska o opatreniach, ktoré si zmena klímy vyžaduje. Spoluzodpovednosť za tvorbu verejného priestranstva predpokladá tiež ďalší záujem obyvateľov na správe verejných priestranstiev a vzbudenie záujmu o komunitné riešenia, ktoré sú nevyhnutným predpokladom trvalo udržateľného riešenia problému zmeny klímy na sídliskách.
Okrem toho sa vytvorí Komunitné vzdelávacie centrum, ktoré bude slúžiť na zvyšovanie povedomia širokej ako aj odbornej verejnosti o danej problematike.
Postup riešenia:
Verejnosť bude mať možnosť zapojiť sa do samotnej tvorby verejného priestranstva s navrhnutými opatreniami na zmenu klímy, čím sa zvýši povedomie lokálnych obyvateľov sídliska o opatreniach, ktoré si zmena klímy vyžaduje. Spoluzodpovednosť za tvorbu verejného priestranstva predpokladá tiež ďalší záujem obyvateľov na správe verejných priestranstiev a vzbudenie záujmu o komunitné riešenia, ktoré sú nevyhnutným predpokladom trvalo udržateľného riešenia problému zmeny klímy na sídliskách.
Participatívny proces bude mať niekoľko fáz:
informačnú kampaň,
prieskum aktuálneho využívania verejných priestranstiev s identifikovaním skupiny obyvateľov, ktorí ich využívajú najviac,
prípravné mapovanie verejných priestranstiev a okolia, ich stavu (pomer zelene, údržba stromov, povrchy a materiály, použité farby, osvetlenie), možný spôsob dopravy a prístupu pre rôzne cieľové skupiny,
identifikácia základných problémov a obmedzení (berúc ohľad na mitigačné a adaptačné aspekty, prístupnosť pre skupiny obyvateľov so špeciálnymi potrebami, prevenciu kriminality a pod.),
participatívné plánovacie stretnutia – cieľom je vytvoriť podmienky pre konštruktívnu diskusiu o predstavách verejnosti ako by mal vybraný verejný priestor na sídlisku vyzerať. Úlohou moderátora diskusie je predstaviť verejnosti možnosti formulované odborníkmi (adaptačné a mitigačné opatrenia s podporou biodiverzity), zozbierať predstavy obyvateľov a postupne zúžiť rôzne protichodné predstavy a očakávania do riešenia, ktoré predstavuje v rámci komunity konsenzus.
Komunitné vzdelávacie centrum poskytne priestor a vzdelávacie materiály vysvetľujúce potrebu a možnosti na dosiahnutie mestskej klimatickej odolnosti (využívajúc synergické efekty mitigačných a adaptačných opatrení so zohľadnením podpory a ochrany biodiverzity). Predpokladá sa, že centrum bude slúžiť na vzdelávacie účely pre odbornú komunitu, ako aj pre samosprávy Malo by slúžiť ako poradenské a vzdelávacie centrum pri uskutočňovaní obnovy verejných a obytných budov, verejných priestorov a pod.. Centrum bude zriadené v priestoroch ZŠ A. Dubčeka a jeho činnosť bude riadená MČ Karlova Ves. Bude pozostávať z vnútornej zóny nazvanej Klimatická odolnosť – prezentačná miestnosť a vonkajšej zóny – Expozície. K dispozícii budú 1-2 vyškolení sprievodcovia.
Obnova
V súčasnosti chýba nielen nástroj na hodnotenie odolnosti voči zmene klímy a metodika na vypracovanie strategického dokumentu na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy, ale aj konkrétne príklady realizovaných adaptačných a mitigačných opatrení nielen na budovách, ale aj vo verejnom priestore. Zmena klímy si vyžaduje riešenia, ktoré bude nielen inovatívne ale aj demonštratívne, slúžiace ako príklad pre iné podobné sídliská. Pri obnove budov, verejných priestorov a zelene sa zároveň budú uprednostňovať prírode blízke riešenia a realizovať opatrenia podporujúce biodiverzitu
Projekt DELIVER
Na základe výpočtu uhlíkovej stopy v MČ Bratislava Karlova Ves, (výpočet prebiehal v roku 2017) tvorí spotreba energií vo verejných budovách 87,7% celkovej spotreby energie MČ Bratislava Karlova Ves.. V rámci projektu DELIVER sa pilotne obnovia 2 verejné budovy (škola a škôlka) a verejné priestory. Na základe podrobných analýz sa kvantifikuje potenciál úspor energie pre bytový fond v Mestskej časti Bratislava Karlova Ves. Za pomoci opatrení n podporu biodiverzity sa prinesie viac zelene a života do sídlisk a na verejné priestranstvá – školské dvory a vnútrobloky a zároveň zlepšia miestnu klímu aj pre ľudí (zeleň – zvýši vlhkosť vzduchu, zvýši výpar a zníži teploty v lete).
Postup riešenia:
S cieľom znížiť uhlíkovú stopu bola v roku 2017 spracovaná čiastočná projektová dokumentácia pre obnovu Materskej školz Kolískova (MŠ Kolískova) a začalo sa s predprojektovou prípravou hĺbkovej obnovy Základnej školy A.Dubčeka (ZŠAD), nakoľko táto škola vykazuje veľký potenciál úspory energie. Pilotnou obnovou týchto verejných budov sa zároveň sleduje inovatívny a prototypový prístup zameraný nielen na zníženie samotnej uhlíkovej stopy (prostredníctvom úspor energie), ale aj aplikácia rozličných adaptačných opatrení a prírode blízkych riešení. Prototypový charakter je daný riešením, ktoré kombinuje, zmierňujúce (mitigačné) a adaptačné opatrenia ako aj zahŕňa opatrenia na podporu biodiverzity a vzdelávanie v adaptácie a mitigácie osobitne v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj prírode blízkych riešení a trvalo udržateľného manažmentu zrážkových vôd. Tento prístup by mal byť v podmienkach Slovenska jedinečný a má potenciál byť replikovateľný nielen na Slovensku, ale aj v iných podobných obytných štvrtiach s panelovou výstavbou ako aj v iných európskych mestách a obciach. Samotná obnova budov bude tiež obsahovať určité prototypové riešenia. Cieľom je pri rekonštrukcii dvoch verejných budov (ZŠAD a MŠ Kolískova dosiahnuť štandard budovy s takmer nulovou spotrebou energie (A0). Popri úsporách energie (potreba tepla na vykurovanie zhruba na úrovni pasívneho domu a využitie obnoviteľných zdrojov energie) predpokladáme podstatné zlepšenie kvality vnútorného prostredia pre žiakov vďaka vetraciemu systému.
Demonštratívne „prírode blízke“ riešenia sa stanú súčasťou výučbového procesu, vrátane modelového prístupu k zrážkovej vode (zachytávanie a jej sekundárne využitie), uplatneniu vegetačných striech a stien, opatrení na podporu biodiverzity na budove ako aj v rámci jej areálu (útočištné biotopy pre živočíchy, komunitná záhrada) v nadväznosti na už realizované opatrenia. Sledovanie fungovania budovy (prevádzka, energetické nároky, hniezdenie vtákov atď.) bude možné v rámci školy, v priestoroch Komunitného vzdelávacieho centra (pozri aj časť Informovanosť) aj cez internet.
Pri obnove verejných priestorov budú realizované niektoré z nasledovných mitigačných a adaptačných opatrení:
udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou – vybudovanie systému, ktorý bude zbierať zrážky zo striech a povrchov a zadržiavať ich, prípadne zabezpečovať ich vsakovanie rôznym spôsobom (bioretencia, jazierka, vsakovacie zóny, prielahy a pod.).
použitie priepustných povrchov spevnených plôch
zvýšenie podielu vegetácie (výsadba stromov a kríkov, použitie alternatívnych typov vegetácie).
použitie rôznych vodných prvkov – dažďová záhrada a pod.
pilotné použitie iných farieb a reflexných povrchov
podpora udržateľnej mobility
V rámci podpory biodiverzity sa budú inštalovať hniezdne búdky pre netopiere a dážďovníka tmavého, vysadia sa dreviny, vysejú kvitnúce lúky, vytvoria sa podmienky pre užitočných živočíchov (na prezimovanie ježkov a pod.)
Vypracovanie
Vypracovanie strategického dokumentu na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy
Bez vhodného strategického dokumentu na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy, ktorý by obsahoval konkrétne adaptačné a mitigačné opatrenia, budeme len veľmi ťažko zvládať negatívne dopady zmeny klímy. Zároveň, ak nepristúpime k radikálnemu obmedzeniu emisií skleníkových plynov, zanecháme ďalším generáciám o to väčšiu výzvu na riešenie. Na základe posledných správ o stave vývoja emisií skleníkových plynov (správa IPPC, 2018) je potrebné do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 45% a do roku 2050 ísť takmer na nulu, aby sme sa vyhli závažným nevratným zmenám, ktoré by oteplenie o 2 st. Celzia so sebou prinieslo.
Projekt DELIVER
V rámci projektu DELIVER sa pripraví a odskúša metodika tvorby strategického dokumentu na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy. Zároveň sa zdôrazní integrovaný prístup k použitiu jednotlivých adaptačných a motivačných opatrení (zvýrazňujúci synergie a redukujúci antagonizmy) s dôrazom na podporu ekologických riešení a biodiverzity.
Strategický dokument stanoví dlhodobú víziu budovania klimatickej odolnosti, udržateľnej energie a zníženia emisií CO2 v mestskej časti Bratislava-Karlova Ves. Bude zahŕňať konkrétne adaptačné a mitigačné opatrenia v kľúčových oblastiach, informácie týkajúce sa potenciálnych benefitov a možností, stanovenie zodpovedností, kľúčové míľniky a prioritné oblasti.
Postup riešenia:
Tvorba strategického dokumentu bude pozostávať z nasledovných krokov:
Zriadenie pracovnej skupiny, ktorá bude zložená z interných a externých odborníkov na problematiku zmeny klímy (adaptácie a mitigácie) Táto pracovná bude slúžiť ako poradný orgán aj v rámci ďalších projektových aktivít.
Vyhodnotenie zraniteľnosti kľúčových oblastí voči negatívnym dopadom zmeny klímy sa bude realizovať štandardnými postupmi (IPCC). Výstupom z vyhodnotenia zraniteľnosti bude vytypovanie lokalít , ktoré sú najviac ohrozené dopadmi zmeny klímy. Tieto budú následne zaznačené aj do mapového podkladu s tým, že ide o lokality vyžadujúce si prioritné riešenie.
Definovanie optimálnych adaptačných a mitigačných opatrení (do úvahy sa vezmú rôzne multi-sektorové aspekty (technické podmienky, úspora zdrojov, efektívnosť, ekonomické a sociálne bariéry/benefity
Vypracovanie katalógu možných adaptačných a mitigačných opatrení pre rezidenčné štvrte v jednotlivých sektoroch
Analýza najväčších zdrojov emisií skleníkových plynov v mestskej časti Bratislava-Karlova Ves a stanovenie cieľa zníženia emisií pre hodnotu v roku 2030
Implementácia, monitoring a vyhodnotenie strategického dokumentu na zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie odolnosti voči zmene klímy.
Hodnotenie
Hodnotenie
Viete, ako odolná je v súčasnosti voči zmene klímy Vaša budova, štvrť či mesto? A ako sú tieto pripravené na dopady zmeny klímy? V súčasnosti chýba jednoduchý nástroj, ktorým by bolo možné merať odolnosť na zmenu klímy na rozličných úrovniach a v rozličných mierkach. Rovnako chýba aj nástroj na zmeranie efektu navrhovaných adaptačných a mitigačných opatrení a to vedie k neistote v rozhodovacom procese či pri príprave projektov.
Projekt DELIVER
V rámci projektu DELIVER sa vyvíja a testuje on-line nástroj pre monitoring, vyhodnotenie, správu a prezentáciu informácií o adaptačných a mitigačných aktivitách v mestskom prostredí. Tento nástroj na posúdenie klimatickej odolnosti a uhlíkovej stopy , by mal byť nápomocný pri rozhodovaní o vhodných adaptačných a mitigačných opatreniach
Climate Resilient Low Carbon Factor (skrátene CReLoCaF) ako sa tento on-line nástroj bude volať,zahŕňa všetky oblasti adaptácie (zraniteľnosť – expozícia, citlivosť a adaptívna kapacita, odolnosť, adaptačné opatrenia), ale i mitigácie (bilancia emisií, modelovanie, znižovanie emisií skleníkových plynov). Nástroj bude na základe vybraných indikátorov umožňovať komplexné vyhodnotenie odolnosti na klimatickú zmenu na miestnej úrovni. Nástroj zjednoduší prácu, ako v oblasti adaptačnej, tak v oblasti mitigačnej.
Postup riešenia:
Analytické zhodnotenie a revízia existujúcich nástrojov, ukazovateľov a
systémov hodnotenia
Návrh kvantitatívneho a kvalitatívneho nástroja, vrátane indikátorov pre hodnotenie adaptačných procesov a indikátorov účinnosti adaptačných opatrení.
Monitorovacie indikátory umožňujúce kvantifikovať a vyhodnotiť efekt konkrétnych adaptačných opatrení v meste (napr. chladenie budovy vďaka zatieneniu zeleňou, či efekt zelenej strechy na hospodárenie so zrážkami a vodný režim). Oblasť mitigácie sa bude skladať zo stanovenia bilancie emisií skleníkových plynov a bude doplnená možnosť aj následnej modelácie ich vývoja na základe prevedeného auditu emisií skleníkových plynov. Nástroj na základe zadanej emisnej bilancie v jednotlivých oblastiach umožní využitie rôznych modelových opatrení a scenárov plánovania
Vývoj užívateľsky priateľskej aplikácie jednoduché vyhodnotenie
stavu odolnosti voči zmene klímy
Nástroj umožní vkladanie a správu dát, prezentáciu indikátorov prostredníctvom tabuliek, grafov a máp, plánovanie a modelovanie vývoja emisií a adaptačných opatrení a benchmarking zapojených miest. Súčasťou nástroja bude mapový modul, ktorý bude zobrazovať dané miesto a v prípade možnosti aj kartogramy vybraných javov. Jazyk nástroja: slovenčina, čeština, angličtina.
Testovanie a ďalšia replikácia nástroja
On-line nástroj pre monitoring, vyhodnotenie, správu a prezentáciu informácií o adaptačných a mitigačných aktivitách (Climate Resilient Low Carbon Factor – CReLoCaF) saotestuje v šiestich mestách na Slovensku a v Čechách.