V týždni od 7. do 11. júla 2025 sa pätnásť karloveských detí zúčastnilo 2.ročníka denného prírodného tábora, ktorý organizoval Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Karlova Ves. Aktivity sa odohrávali od 8:00 do 16:30 v priestoroch Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu, ale najmä v blízkej prírode – v lese nad Dlhými dielmi, na lúke Kráľova hora, v športovo-rekreačnom areáli Majerníkova, ale i pri brehoch Dunaja. Jeden deň pre nepriazeň počasia deti strávili v Prírodovednom múzeu Bratislava.

Hlavné zameranie tábora je budovanie vzťahu detí k prírode cez interaktívne vzdelávanie hrou, oddychovým časom stráveným bez počítačov, televízie či mobilov v prírodnom prostredí. Účastníci tábora dokázali, že aj dnešné deti sa vedia plnohodnotne a kreatívne zahrať aj s tým čo nám poskytuje okolitá príroda a to aj v prípade daždivého počasia.

Deti sa najviac zabávali stavaním bunkrov v lese, hrami na schovávačku, skrášľovaním okolia vytvorených stavieb z konárov a listov, chytaním a sledovaním hmyzu, slimákov a rôznymi spoločenskými hrami  v prírode. Na skúmanie úlovkov mali deti k dispozícii špeciálne odchytávacie krabičky s vrchnáčikmi s lupou a na lapanie hmyzu sieťky na rúčke. Počasie počas tohto týždňa bolo značne premenlivé, slnko sa striedalo s mrakmi a prehánkami a deti teda mali opakované príležitosti overiť si funkčnosť svojich stavieb v ochrane pred dažďom.  😊 Deti sa počas tábora prostredníctvom interaktívnych aktivít učili o význame lesa ako ekosystému, jeho rozmanitých funkciách a dôležitej úlohe stromov pre celú planétu. Okrem spoznávania rôznych druhov rastlín a živočíchov si deti rozšírili vedomosti o tom, ako les prispieva k udržaniu rovnováhy v prírode. Táborníci sa dozvedeli aké živočíchy žijú v lesnej hrabanke – hmyz a bezstavovce, čo žije v mŕtvom dreve. Preskúmali spolu kroviny, pozorovali vtáky, jašterice a iné drobné živočíchy.  Ďalšia téma sa týkala lúky – čo sa skrýva v tráve na lúke, učili sa poznávať rôzne druhy hmyzu (motýle, chrobáky, včely, lúčne koníky, kobylky, atď.), hľadali pobytové stopy a exkrementy zvierat. Pre deti boli pripravené tematické hry na lúke a v lese za účelom rozvinutia vnímania prírody a využívania darov prírody ku kreatívnej hre, ako napríklad stavanie skrýš z vetiev, tvorenie obrázkov z prírodných materiálov, presádzanie stromčekov pomocou rýľov, budovanie stavieb z kameňov a podobne.

Keďže sa tábor konal v týždni, keď Bratislava zažívala premenlivé počasie ovplyvnené tlakovou nížou Gabriel, najviac daždivý deň (utorok) deti strávili v Prírodovednom múzeu Bratislava. Tu ich najviac zaujali modely a kostry prehistorických zvierat, či model vyzy veľkej, ktorá ešte začiatkom minulého storočia plávala vo vodách Dunaja. Pre veľký úspech z minulého roka sa aj v tomto ročníku zopakoval výlet na dunajské pláže Pečnianskeho lesa, kde bola opekačka a deti mohli porovnať ako vyzerajú spoločenstvá dubovo – hrabových lesov v Malých Karpatoch a čo rastie v lužných lesoch Dunaja.

Denný tábor mal výbornú odozvu ako u detí tak i u rodičov.  Podujatie organizovala mestská časť už druhý rok a pre veľký úspech sa bude opakovať ešte jeden turnus od 4. do 8. augusta.

Zážitkové vzdelávanie o význame zelene a podpore biodiverzity v mestskom prostredí je kľúčové pre budovanie environmentálneho povedomia obyvateľov Karlovej Vsi. Je nesmierne dôležité, aby si deti a ich rodičia osvojili pochopenie pre hodnotu zelene a udržateľnosť biodiverzity, a to tak v rastlinnej, ako aj živočíšnej ríši. Prečo je to také dôležité? Pretože iba s týmto porozumením sa dokážeme aktívne zapojiť do snáh o zvyšovanie odolnosti našich sídlisk voči negatívnym dôsledkom klimatickej zmeny. Keď rozumieme, ako nám zdravé mestské ekosystémy pomáhajú, budeme prirodzenejšie chrániť a rozvíjať zeleň v našom okolí. Vďaka tomu dokážeme spoločne prispieť k vytvoreniu zelenšej a udržateľnejšej Karlovej Vsi pre nás všetkých.

Hlavný stan malých prírodovedcov sa nachádzal v Komunitnom vzdelávacom centre pre klímu a biodiverzitu v budove ZŠ A.Dubčeka. Tu sa deti zdravo občerstvovali…	…aj oslavovali…

… a po náročnom celodennom programe relaxovali.	Väčšina aktivít sa však odohrávala  v blízkej prírode – v lese nad Dlhými dielmi, na lúke Kráľova hora a  v športovo-rekreačnom areáli Majerníkova.

Najobľúbenejšia aktivita v lese bola stavba a nekonečná prestavba „bunkrov“ z popadaných konárov.	Usilovných staviteľov „bunkrovej“ dedinky neodradil ani dážď.

Malí stavitelia testovali nepremokavosť svojej vlastnoručne vybudovanej zelenej strechy.	Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.

Deti sa okrem stavania obydlí rozhodli vysádzať aj vlastné lesné škôlky mladých stromčekov.	Chlapci okrem dreva usilovne využívali aj iné dostupné stavebné materiály.

Hrdé staviteľky dámskeho apartmánu.	Poriadok musí byť.

Na lúke Kráľova hora sa deti hrali rôzne dnes už pomaly miznúce hry.	Napríklad na chvosty, či slepú babu.

V prírode deťom najlepšie chutilo.	Kráľovský piknik na Kráľovej hore.

Ach, tá voda magická. Aj keď nepršalo, deti si ju s potešením vyhľadali.	V areáli Majerníkova deti pomáhali aj s vyčistením „lesíka“ a záhradky.

Obľúbenou hrou bolo identifikovanie stromov podľa hmatu.	Jeden bol vždy „navádzač“ a jeden „hľadač“.

Kto mal záujem, našiel si čas aj na futbal.	V najdaždivejší deň sa uskutočnil výlet do Slovenského národného múzea – prírodovedného múzea v Bratislave.

Deti sa v múzeu o všetko živo zaujímali.	Najviac ich priťahovali zvieratá, ktoré u nás v lesíku nestretnú.

V múzeu je veľká sekcia venovaná minerálom z celého sveta.	Deti boli ohromené úctyhodnou veľkosťou jedného z najfotogenickejších exponátov v múzeu – mamuta srstnatého.

Malí prírodovedci  so záujmom preskúmali všetko čo sa v prírode hýbalo.

V lese nad Dlhými dielmi môžeme nájsť aj slizniaka pásavého. Je to pôvodný európsky druh a na rozdiel od inváznych druhov (ako je napr. slizovec iberský), tento druh sa neživí primárne živými rastlinami, ale skôr rozkladajúcou sa organickou hmotou, hubami a dokonca aj inými menšímislizniakmi a vajíčkami slizniakov. Preto je často považovaný za užitočného v záhradách, lebo pomáha kontrolovať populácie rastlinožravých slizniakov.

Deti sa naučili, že v našom lese žije množstvo druhov pavúkovcov. Hojnosť a rozmanitosť pavúkovcov môže byť znakom zdravého a stabilného ekosystému, pretože sú citlivé na zmeny v prostredí a dostupnosť potravy. Toto je jeden z druhov lesných koscov.

Deti objavili v lese aj tento zaujímavý hmyz, čo sa podobá na vyblednutú lienku.Ide však zdochlinára štvorbodkovaného, ktorý pomáha rozkladať mŕtve telá živočíchov a tým uvoľňovať živiny späť do pôdy.  Zároveň sa tak udržiava rovnováha populácie baktérií a húb, ktoré sa na rozkladajúcich sa telách môžu premnožiť. Je súčasťou lesného ekosystému a slúži ako potrava pre iné živočíchy  (napríklad vtáky, niektoré druhy pavúkov alebo iného dravého hmyzu).

Slimákov záhradných mnohí ľudia považujú v prvom rade za škodcu, ale aj oni majú svoje dôležité miesto v ekosystéme lesa. Konzumujú rozkladajúce sa rastlinné zvyšky, ako sú opadané listy, mŕtve drevo a iné organické materiály. Pomáhajú tak pri rozklade a návrate živín späť do pôdy.	Deti sa naučili, že väčšina u nás žijúceho hmyzu a chrobákov človeku neublíži a môže si ich bez problémov študovať aj na dlani.

Pre lepšie skúmanie úlovkov mali deti k dispozícii aj plastové pozorovacie poháriky.	Na vrchnáčiku sa nachádza lupa, takže si mohli svoje úlovky preštudovať pekne zblízka.

Príroda v dubovo-hrabovom lese nad Dlhými dielmi poskytuje domov aj pre mnohé zákonom chránené druhy živočíchov, ako je napríklad najväčší chrobák na Slovensku – roháč veľký.	Väčšina pavúkov na Slovensku je pre človeka neškodná a sú dôležitou súčasťou ekosystému, pretože sa živia hmyzom. Udržujú tak biologickú rovnováhu v prírode. Tento exemplár je pravdepodobne komôrkar čierny.

Napriek veľkosti sa šikovné deti nebáli ani tých najväčších exemplárov.	V areáli Majerníkova deti našli aj ďalšie druhy slimákov ako napríklad slimáka pásavého. Ich prítomnosť a variabilita môže slúžiť ako indikátor stability biologickej rovnováhy alebo teplotných podmienok v miestnom prostredí. Hoci sa niekedy živia aj mladými rastlinami, v prirodzenom lesnom alebo lúčnom prostredí je ich vplyv na rastliny zanedbateľný a nepredstavujú významného škodcu.

Deti sa zoznámili aj s rôznymi  druhmi mnohonôžok. Naučili sa, že aj tieto živočíchy sú pre ekosystém  veľmi užitočné organizmy, aj keď si to mnohí ľudia neuvedomujú. Plnia kľúčové funkcie, najmä ako rozkladače organickej hmoty a prevzdušňovače pôdy.	Deti sa dozvedeli, že na rozdiel od stonožiek (ktoré sú dravce), sú mnohonôžky vo všeobecnosti neškodné pre živé rastliny a ľudí. V nebezpečenstve sa mnohonôžka skrúti do klbka a prípadne vylúči obrannú látku, ktorá však pre človeka nie je nebezpečná a môže len nepríjemne zapáchať.

Pri Dunaji našli deti tohto chrobáka – červeného vojaka obyčajného.  Patrí tiež medzi užitočný hmyz, keďže  dospelí jedinci pomáhajú pri opeľovaní rastlín a ako dravé larvy regulujú populácie iného hmyzu, vrátane niektorých škodcov.	Deti mali k dispozícii aj odchytávacie sieťky na hmyz, aby si mohli lietajúci hmyz bezpečne odchytiť a po preskúmaní ho vrátiť bez ujmy na slobodu.

Zlatý klinec na záver – jedna z najobľúbenejších častí programu tábora – výlet k Dunaju.	Voda je v tejto časti Dunaja plytká, otužilci si namočili aj nôžky.

Na dunajskej pláži v Pečnianskom lese sa deti potešili z tradičnej obedovej opekačky.	Najprv dámy, potom páni.

Niektoré deti stavali riečne stavby.	Iné zasa „robili umenie“ z darov prírody.

Spoločná fotografia z dunajského výletu na rozlúčku s táborom.

A na záver jeden autentický zápis do denníka tábora. 😊