V minulom roku po intenzívnych lejakoch v júni a septembri zostali zatopené niektoré časti Bratislavy. Zvyšujúca sa teplota, obdobia sucha prerušované prívalovými zrážkami – to sú dôsledky meniacej sa klímy, na ktoré je potrebné sa pripraviť.
Prečo sa zmena klímy prejavuje aj stále častejšou extrémnou zrážkovou činnosťou? Hlavnou príčinou tohto nie veľmi vítaného trendu je stále vyšší obsah vodnej pary v zemskej atmosfére, ktorý rastie ako následok zvyšovania priemernej globálnej teploty atmosféry a povrchu oceánov. Čiže jednoducho povedané – zvýšenou teplotou sa zvyšuje aj výpar so zemského povrchu. Prirodzený kolobeh vody funguje, t. j. čo sa odparí na zemi, sa musí zákonite vrátiť opäť na zem v podobe zrážok.
Posledné roky sme po celom Slovensku svedkami čoraz častejších tzv. prívalových povodní, ktoré sú spôsobené lokálnymi krátkotrvajúcimi intenzívnymi lejakmi obmedzenými častokrát na relatívne malé územie. Takémuto scenáru sa nevyhne ani naša mestská časť. A nezáleží na tom, či hovoríme o nižšie položených lokalitách „starej“ Karlovej Vsi alebo o sídliskách v kopcovitom teréne.
Faktom je, že iné európske mestá prijali už túto výzvu klimatickej zmeny za nezmieriteľný fakt, na ktorý reagujú pomocou rozličných opatrení. Dobré príklady zo zahraničia nájdete napríklad tu. Príkladov, ako narábať so zrážkovou vodou je naozaj v okolitých krajinách veľa. Zvyšovanie podielu zelene a stromov, využívanie priepustných a polopriepustných povrchov, zelené vegetačné strechy (zadržia veľký úhrn zrážok, odhadom 80%), vertikálne zelené steny, infiltračné pásy, zasakovacie dažďové záhony či parky s terénnymi modeláciami na zadržanie zrážkovej vody.
Pred realizáciou takýchto opatrení je však potrebné podrobne zmapovať situáciu. Kadiaľ zrážková voda pri prívalových lejakoch v danej lokalite tečie? Aká je hĺbka odtekajúcej zrážkovej vody v konkrétnom mieste? Odpovede na tieto otázky by mal dať zrážkovo-odtokový model územia, ktorý zároveň poskytne lepší podklad na efektívne investovanie do následných opatrení. V Karlovej Vsi sa práve vďaka projektu DELIVER (www.odolnesidliska.sk) začal spracovávať takýto model.
Pre začiatok sa spracúva štúdia odtokových pomerov alebo povodňového ohrozenia pre sídlisko Dlhé diely, ktorá definuje trasy odtoku, zistí najzraniteľnejšie miesta a poskytne poznatky a podklady pre následné plánovanie vhodných opatrení. Štúdia sa zaoberá modelovaním pluviálnej povodne, teda zaplavenia povrchu a odtoku vody v dôsledku intenzívneho dažďa. Naproti tomu povodeň z vodného toku sa nazýva fluviálna povodeň a logicky sídlisku Dlhé diely, ktoré je na kopci takýto druh povodne z Dunaja nehrozí.
Modelovanie trás odtoku a prúdenia vody po povrchu terénu na Dlhých dieloch sa robí pomocou počítačových simulácií. Podkladom je presná topografia územia v podobe digitálneho terénneho modelu. Modelované územie je rozdelené na malé plôšky s rozmermi 1 x 1 m a každá takéto plôška má definovanú nadmorskú výšku terénu. V modeli sú obsiahnuté ulice aj budovy. Špeciálny počítačový softvér na hydrodynamické modelovanie potom na celom území rieši fyzikálne rovnice pohybu vody. Výsledkom budú mapy trás odtoku vody, hĺbky vody, rýchlosti a smeru prúdenia v dôsledku intenzívneho dažďa.
Tieto získané informácie budú slúžiť ako podklad pre efektívne plánovanie vhodných opatrení. Podklad by mal byť spracovaný a dostupný v marci 2019, ako súčasť spracovania Akčného plánu na zvýšenie odolnosti voči zmene klímy v našej mestskej časti.