Vďaka zimnému prikrmovaniu vtákov na sídliskách sa jej obyvatelia môžu tešiť z ich spoločnosti po celý rok. Počas roka si vedia nájsť potravu aj sami, no v zime si nemôžu vzhľadom na intenzívne kosenie a vyhrabávanie nájsť žiadne steblá rastlín ani semená. Preto je potrebné vtáky u nás zimujúce prikrmovať. Ak si vrabce, sýkorky, stehlíky, červienky, alebo pinky nedokážu nájsť dostatok potravy v zime na sídlisku, tak odletia inde, napr. na dedinu, alebo na okraje lesov. No už ani tam nenájdu dostatok potravy, keďže ani na dedinách sa už nechovajú sliepky v toľkom počte, aby sa vtáky dostali k ich zrnu. Preto sa ich počty v zime drasticky zredukujú. Tak prichádzame postupne rad za radom o celé populácie spevavcov. Markantne je to možné pozorovať pri strate populácii vrabcov. Riešením je prikrmovanie napríklad slnečnicou, prosom, obilím, lojovými guličkami, ale potešia sa aj prekrojenému jabĺčku, ktorým si doplnia prísun tekutín, ktorý je v suchých zimách obmedzený. Dôležitá pri takomto prikrmovaní je jeho pravidelnosť. Vtáky, ktoré si zvykli na nejaký prísun potravy, sa uprostred zimy ťažko prispôsobujú výpadku tohto potravinového príjmu. Obyvatelia sídlisk sa potom môžu tešiť z vtáčieho spevu po celý rok.
Okrem prikrmovania môžeme pomôcť našim malým spoluobyvateľom sídlisk aj inštaláciou búdok. Niektoré spevavé vtáky hniezdia iba v dutinách. Dutiny vznikajú v starých stromoch, v skalách, alebo aj v starých domoch, povalách, humnách. Toto všetko na sídliskách chýba, hlavne teraz, keď sú už skoro všetky paneláky zateplené. Vtáky, ktoré sú dutinové hniezdiče si nechcú stavať hniezda, preto hrozí že vymiznú, lebo si nenájdu vhodné miesto na založenie ďalšieho potomstva. Ľudia od dávna na dedinách vo veľkých usadlostiach zhotovovali vtáčie búdky a pribíjali ich na steny budov, alebo na drevené kolíky v záhrade. Takto si oživovali svoje príbytky a robili to aj preto, lebo vedeli, že vtáky počas leta vychytajú množstvo hmyzu, ktorý môže poškodiť, alebo úplne zožrať pestovanú úrodu ovocia, alebo zeleniny. Je rozumné vytvárať priaznivé podmienky pre život vtákov na sídliskách aj v súčasnosti. Budovanie vtáčích búdok je jednou z nich. Pri výbere typu búdky je potrebné sa riadiť tým, pre aký druh vtáčika búdka bude. Búdky pre sýkorky veľké majú mať vletové otvory väčšie, ako pre sýkorky belasé. Ešte väčší otvor potrebuje škorec. Žltochvost domový a červienky preferujú skôr veľké vletové otvory až na šírku búdky – tzv. polobúdky. Vrabce zahniezdia v búdkach aj polobúdkach, keď nemajú kde inde. Hrúbka steny dosky, materiál, strecha – to sú všetko detaily, na ktoré sú presné návody na internete. Hlavne netreba vyrábať žiadne bydielka pod vletový otvor, vtáky to nepotrebujú a zbytočne to láka mačku a iných predátorov.
Hlavné kritérium pre správne umiestnenie búdky je nedostupnosť pre predátora. Najlepšie rovný kmeň bez konárov, alebo konáre na kmeni ďaleko od seba – v rôznej výške. Búdka by nemala byť umiestnená na konár, lebo mačka, alebo lasica sa na ten konár dostane ľahko. Pokiaľ chceme urobiť život v lete vtáčatám znesiteľnejší, tak by sa búdky nemali vešať na južnú stranu, aby sa zbytočne neprehrievalo vnútro búdky. Rovnako nie na tú stranu, na ktorú smerujú prevládajúce chladné vetry. Odborníci radia upevniť búdku na kmeň z tej strany, ku ktorej sa strom nachyľuje. Otvor tak smeruje trochu nadol a málokedy doň zaprší. Búdka zavesená na strome by mala byť naklonená mierne dopredu, aby dažďová voda nestekala do otvoru. Najbezpečnejšie je umiestniť búdku na stenu domu do dostatočnej výšky – minimálne 2 m nad zemou. Po stene sa totiž nevyšplhá žiadny predátor.
Búdky by mali mať zo zadnej strany pribitú doštičku dlhšiu ako strana búdky a túto doštičku je potrebné prichytiť o strom. Je to možné- skrutkami, klincami (zabitými do kôry stromu), okami upevnenými o konáre, alebo páskami okolo celého kmeňa. Ale ako strom rastie, pomaly pohlcuje všetko, čo je na ňom upevnené. Drôtené oko strom dusí, klince a skrutky sa vnárajú čoraz hlbšie a tým vytláčajú búdku od seba. Preto je potrebné uchytenie búdky pravidelne kontrolovať a obnoviť keď sa stáva rizikovým. Závesy treba obnoviť každých 4 – 5 rokov. Klince sa nepribíjajú nikdy na doraz, ale nechávajú sa vždy niekoľko centimetrov trčať. Zabráni sa tým, aby kmeň stromu svojím rastom postupne lištu z klincov nevytlačil. Ak chceme ušetriť strom od klincov, môže sa závesná doska pritiahnuť ku kmeňu stromu aj zaizolovanými pevnými drôtmi. Nesmie sa ale zabudnúť pri každoročnej kontrole búdky drôtenú obruč dostatočne uvoľniť, inak to strom usmrtí. Obyvatelia sídlisk sú predsa vďační za každý strom.
Niektoré vtáky majú menšie teritoriálne nároky a niektoré väčšie. Búdky pre sýkorky by mali byť vo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov. Vrabce, alebo škorce môžu obsadiť aj tri búdky na jednom strome. V prípade, že umiestnite viac búdok v okolí ako je znesiteľné pre vtáky, tak nebudú všetky naraz obsadené. Vtáky si s tým poradia a nejako si to vždy rozdelia.
Odporúčaný čas vešania búdok je zima, alebo skorá jar, aby si búdky vtáky začali obzerať ešte pred hniezdnou sezónou. Keďže je na sídliskách nedostatok hniezdnych možností, je takmer isté, že nasledujúcu hniezdnu sezónu ju určite nejaký párik spevavcov nájde.
