Dôsledky zmeny klímy sa nevyhýbajú ani Karlovej Vsi. Úmorné letné horúčavy a dlhé obdobia sucha striedajú prudké prívalové dažde. Tento vážny problém si mestská časť uvedomuje. Preto sa už dlhodobo venuje realizácii opatrení na obmedzenie dopadov zmeny klímy. V najbližšom období prejde premenou verejný vnútroblok bytového komplexu Kaskády medzi ulicami Kresánkova a Hany Meličkovej na Dlhých dieloch.
Priestranstvo bolo vybrané jednak ako miesto, na ktoré dlhodobo upozorňujú občania, že im tam chýba zeleň, že v lete trpia vysokými teplotami a naopak pri zrážkach dôsledkami prívalových dažďov. Mestská časť sa opierala aj o vypracované modelové štúdie ako napríklad zrážkovo-odtokový model, ktorý zobrazuje najzraniteľnejšie miesta v Karlovej Vsi z pohľadu prívalových dažďov, teplotné ostrovy na sídlisku, či potenciál ochladzovania za pomoci vegetácie. Modely poukazujú na niektoré kritické miesta, kde sa zrážková voda akumuluje, či bude akumulovať. Jedným z nich je aj lokalita parku Kaskády. Tento priestor síce v lete trpí nedostatkom vlahy, ale zároveň v čase prívalovej zrážky sa v najnižších miestach voda nevhodne akumuluje (mapové štúdie si k dispozícii tu).
Projekt revitalizácie parku Kaskády so svahovitým terénom, ako tento priestor neformálne nazývajú, prinesie pilotné modelové riešenie na zachytávanie, spomalenie odtoku a využitie zrážkových vôd, ktoré v súčasnosti končia väčšinou nevyužité vo verejnej kanalizácii ako odpad. Hrozí, že jednotná kanalizácia pri stále sa zvyšujúcich intenzívnych prívalových zrážkach tu nebude mať dostatočnú kapacitu na jej odvedenie. Dažďová voda má pritom dobré chemické zloženie, neobsahuje chlór a veľmi dobre rozpúšťa živiny, prečo je veľmi vhodná na polievanie kvetov, stromov, trávnikov, aj zeleniny.
Realizačný projekt je naplánovaný v troch etapách. V prvých dvoch etapách, ktoré budú realizované tento rok, budú z vrchného bytového komplexu odpojené od spoločnej verejnej kanalizácie dva zvislé dažďové zvody. Voda z časti striech a obytných terás bude odvádzaná do dvoch podzemných polyetylénových nádrží (spolu o objeme 15 m3). Nádrže budú uložené pod zemou a zatrávnený povrch nad nimi bude bežne pochôdzny. Unesú aj váhu kosačky. Kvapôčkovým závlahovým systémom sa voda dostane ku stromom a trysková závlaha bude zavlažovať aj trávu. Tento spôsob závlahy je šetrný voči nadmernému premočeniu prostredia a udržiava optimálny stav vlahy v zeleni. V parku pribudne 21 nižších aj vyšších stromov a 84 kríkov.
Dažďová voda z chodníkov a okolitých svahových trávnikov bude gravitáciou privádzaná do dvoch mokraďových záhonov s vodným biotopom (s retenčným priestorom 79,42 m2) a siedmim zatrávneným miskovitým retenčným plochám (o celkovej výmere 119 m2), ktoré budú lahodiť oku výzorom kvitnúcej lúky. Mokraďové záhony aj retenčné plochy tu vzniknú v rámci bioretenčných opatrení, ktoré svojou postupne odparovanou vlahou prispejú ku zlepšeniu okolitej mikroklímy.
Tento rok magistrát Hlavného mesta Bratislava prichádza s viacerými strategickými novinkami v súvislosti s efektívnejšou ochranou proti premnoženiu komárov. Nový mestský koordinátor regulácie komárov bude zabezpečovať priebežný monitoring potencionálnych liahnísk komárov (od apríla kontinuálne až do septembra) a po ich identifikácii sa bude na liahniská aplikovať látka larvicid BTI (bacilus thuringiensis israetensis), práve v čase, keď sa z vajíčok vyliahnu larvy, ale skôr ako sa stihnú zakukliť. Táto biologická látka je účinná v larviálnom štádiu komárov. Pre ostatné organizmy ani pre zdravie človeka a samotné životné prostredie nie je škodlivá, na rozdiel od chemických postrekov. Lokalita parku Kaskády bude jednou z monitorovaných lokalít, aby sa včas zabránilo prípadnému premnoženiu tohto nepríjemného hmyzu a látka larvicid BTI sa bude aplikovať preventívne hneď po realizácii mokraďových záhonov.
Podľa odhadov klimatológov sa bude v letnom polroku (apríl až september) zvyšovať podiel suchých bezzrážkových období, ale tieto budú sporadicky prerušované intenzívnymi búrkovými lejakmi, ktorých výdatnosť bude narastať. Počas týchto prudkých dažďov lejakov sa retenčné nádoby naplnia dostatočnou zásobou vody. Pre elimináciu rizika nedostatku vody sa však pri realizácii projektu začne využívať aj existujúca šachta s vodomerom pre pripojenie hadice na dopĺňanie vody do podzemnej nádrže tak, aby fungovala kvapková závlahy pri stromoch aj v čase extrémneho sucha. Nové riešenie závlah nebude vyžadovať pojazd cisterny pre zavlažovanie stromov v dotknutej časti verejného priestranstva. Rastliny na výsadbu boli vyberané tak, aby prežili aj dočasné zamokrenie aj suché obdobie.
Park Kaskády je jedným z mála verejných parkových priestorov na sídlisku Dlhé diely, no nevyužíva naplno svoj potenciál. Nachádza sa tu malé detské ihrisko, deti využívajú park na loptové hry, slúži na prechádzky či posedenie na lavičkách. Revitalizácia celého priestoru nebude len krokom realizovaným v súlade s Klimatickým akčným plánom, ktorý mestská časť prijala s cieľom zmierňovania negatívnych dopadov meniacej sa klímy, ale zároveň ho zmení na atraktívnejšie miesto na trávenie voľného času miestnymi obyvateľmi. Veríme, že tieto opatrenia potešia oko všetkých okoloidúcich a prispejú svojou chladiacou a zvlhčujúcou funkciou, podporou biodiverzity a lokálnych rastlín ku zvýšeniu odolnosti tejto lokality na klimatickú zmenu – a to ešte tento rok.
Dňa 19.05.2021 vyhlásila Mestská časť Bratislava-Karlova Ves výzvu na predkladanie ponúk pre realizáciu zákazky “Kaskády – modelové pilotné riešenie zrážkových vôd na verejnom priestranstve.” Detailné podmienky výzvy a súťažné podklady sú zverejnené tu.
Realizácia projektu je financovaná zo zdrojov programov Interreg Europe, LIFE a Nórskych grantov.
Práce budú prebiehať počas leta a mali by byť ukončené do konca septembra.
Obnova parku Kaskády je možná vďaka združeným prostriedkom z európskych projektov PERFECT- Planning for Environmental Resource Efficiency in European Cities and Towns, DELIVER: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy a projektu MITADAPT: Nízkouhlíková Bratislava-Karlova Ves odolná voči zmene klímy, adaptačné a mitigačné opatrenia, ktorý získal financie z Grantov Nórska a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.