Posledný júnový deň 30.06.2020 na miestnom zastupiteľstve karloveskí poslanci schválili Klimatický akčný plán pre Karlovu Ves, v ktorom sa Mestská časť Bratislava-Karlova Ves zaviazala postupne znižovať emisie do roku 2023 a 2030 a zároveň sa bude cielene pripravovať na negatívne dopady zmeny klímy. Oceňujeme, ze Klimatický akčný plán pre Karlovu Ves bol jednohlasne podporený všetkými zúčastnenými poslancami. Otvára to tak podporu novému smerovaniu mestskej časti s jasnými cieľmi v oblasti klimatickej odolnosti.
Hĺbková obnova verejných budov, vytváranie zelených stien a vegetačných striech, výsadba zelene, lepšie podmienky pre cyklistov, zníženie množstva nevytriedeného odpadu, informačné a osvetové aktivity pre verejnosť vrátane vybudovania Komunitného vzdelávacieho centre pre klímu a biodiverzitu. To je len časť aktivít, ktorými chce Karlova Ves prispieť ku ochrane klímy.
Celkové emisie skleníkových plynov, za ktoré zodpovedá Karlova Ves, dosiahli v roku 2018 takmer 140 tisíc ton ekvivalentov CO2. Pri prepočte na obyvateľa dosiahla uhlíková stopa hodnotu 4,178 tony skleníkových plynov, vyjadrených v emisiách CO2. Ak porovnáme uhlíkovú stopu jedného obyvateľa Karlovej Vsi s priemerom SR (7,6 tony skleníkových plynov), je na tom mestská časť z hľadiska produkcie skleníkových plynov výrazne lepšie. Vyplýva to však najmä z obytného charakteru tejto štvrti, kde prakticky chýba priemysel, ktorý zodpovedá za významnú časť emisií na vnútroštátnej úrovni.
Najvýznamnejšiu úlohu zohráva sektor energie, ktorý tvorí bezmála 68 percent celkovej uhlíkovej stopy (2,844 tony CO2ekv. na obyvateľa). Sektor dopravy sa na celkovej uhlíkovej stope podieľa 24,5 percent a likvidácia odpadov a odpadových vôd 7,5 percenta. V prípade hľadania opatrení na zníženie uhlíkovej stopy MČ je najvýhodnejšie zamerať sa najmä na sektory energetiky a dopravy. V sektore energií najviac ovplyvňuje celkovú uhlíkovú stopu spotreba tepla (52,1 %), zemného plynu (22,9 %) a elektriny (17,6 %). Energeticky úsporné opatrenia realizované na území MČ a využívanie obnoviteľných zdrojov energie budú mať zásadný vplyv na celkovú uhlíkovú stopu.
Aké ciele na zníženie emisií si stanovila Karlova Ves?
Zníženie emisií by malo nastať v sektore dopravy, obnovy verejných a bytových domov a v znížení netriedeného komunálneho odpadu. Do roku 2023 by sa malo ušetriť okolo 700 t emisií CO2ekv a do roku 2030 minimálne o 5000 t CO2ekv, čo pri porovnaní s rokom 2005 predstavuje zníženie emisií okolo 33%. Snahou je docieliť zníženie do roku 2030 až o 40%, či však bude tento cieľ reálny sa ukáže až po prvom vyhodnotení plnenia Akčného plánu v roku 2023.
Zároveň sa bude Karlova Ves pripravovať na negatívne dôsledky zmeny klímy a to hlavne projektami v oblasti podpory zelenej infraštruktúry.
Príklady konkrétnych naplánovaných aktivít do roku 2023 a 2030:
• Hĺbková obnova dvoch verejných budov: ZŠ Alexandra Dubčeka a MŠ Kolískova 14
• Budovanie vegetačných striech, zelených stien a vodozádržných opatrení v Karlovej vsi
• Rozšírenie verejných bicyklov do ďalších častí Karlovej Vsi
• Riešenie cyklistickej dopravy na križovatke Karloveská – Molecova a vyznačenie cyklistického pruhu na Molecovej obojstranne
• Líščie údolie – obnova povrchov a vhodnejšie dopravné riešenie pre cyklistov
• Vybudovanie nabíjacích staníc
• Informačno-osvetové aktivity smerujúce k podpore v oblasti separovaného zberu, prevencii vzniku odpadov a podpore bezodpadových aktivít, ako aj podpore udržateľného riešenia biologického odpadu (v domácnostiach aj na úrovni samosprávy)
• Vytvorenie miest na kontajnery na zber elektroodpadu
• Revitalizácia priestranstva Kaskády s novou výsadbou stromov a tvorbou vodozádržných opatrení
• Prírode blízka údržba zelene v Karlovej Vsi
• Zriadenie poradenstva pre obyvateľov Karlovej Vsi pri obnove bytových domov
• Vybudovanie Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu v Základnej škole Alexandra Dubčeka. Centrum poskytne priestor a vzdelávacie materiály vysvetľujúce potrebu a možnosti na dosiahnutie mestskej klimatickej odolnosti.